Titanic
Verná replika historickej výletnej lodi. Rozmery: 100×12×32 cm.
Verná replika historickej výletnej lodi. Rozmery: 100×12×32 cm.
Zostavený model, luxusné prevedenie.
Verná replika skutočnej lodi.
Tieto repliky sú dodávané vo vysoko kvalitnom prevedení a širokej škále meradiel, takže už nemusí nevyhnutne plniť iba funkciu vysoko kvalitného darčeka a ponúkajú oveľa viac. Aj keď aj u tých najmenších ponúkaných veľkostí sa jedná v porovnaní s bežnými mierkami na trhu o veľkosti mnohonásobne väčšie, prevažne modely naozaj veľkých rozmerov už majú potenciál sa stať skôr umeleckým dielom a to predovšetkým v obchodnom prostredí so skutočne vysokým stupňom požadovanej prestíže. Modely sú stavané na zákazku a vždy sa jedná o remeselnú ručnú prácu. Doba vzniku každého modelu sa líši podľa jeho kategórie od desiatok až po stovky hodín a vždy je kladený hlavný dôraz na najvyšší možný stupeň poskytovanej kvality a precíznosti prevedenia.
Popis lode
Titanic pláva západným smerom. Je nedeľa 14. apríla 1912.
19.30 - Na kapitánsky mostík sa dostáva varovanie pred ľadovcami. Titanic pokračoval v plavbe, čas ubiehal: 20.00 ... 20.30 ...
21.30 - Kapitán Smith opúšťa mostík a velenie odovzdáva Lightoller.
22.00 - Štyri údery lodného zvonu ohlásili striedanie služieb. Prvý palubný dôstojník Murdoch vystriedal druhého dôstojníka Lightollera na kapitánskom mostíku. Členovia hliadky vyliezli po rebríku na pozorovateľňu, kde vystriedali skrehnuté kolegami. Svetla Titaniku žiarila do noci a ten plával rýchlosti 21 uzlov. Hladina mora bola pokojná a rovná ako stôl. Mesiac nebol k spozorovanie, ale hviezdy nádherne svietili. Vzduch bol naozaj mrazivý. Medzi devätnástou a dvaadvacátou hodinou klesla teplota o šesť stupňov až na nulu.
23.30 - Necelých päť míľ delí Titanic od naplnenia osudu. Strážnej FRADA Fleet a Reginald Lee mávali rukami a snažili sa aspoň trochu zahriať v mrazivom prúdenie vzduchu, spätí s rýchlou plavbou parníku. Fleet, bez toho, aby utrúsil jediné slovo, sa zrazu naklonil dopredu a uprene sa zahľadel do diaľky. Udrel trikrát do zvonca a telefónom ohlásil "Ľadovec pred provou!" Službukonajúci prvý dôstojník Murdoch pohotovo zareagoval príkazy: "Kormidlo na maximum vpravo," a "Plnou parou späť!" Zotrvačná sila 269 m dlhého kolosu mala za následok, že začal spomaľovať a otrel sa o vyčnievajúci pätnásťmetrové horu ľadu. V dunenie parných strojov len niekoľko ľudí u pravého boku začul krátky škrípavý zvuk. Kapitán dorazil na mostík v okamihu, keď z komory číslo 4 prišla správa, že dvojité dno je rozorvané a do trupu vniká odhadom sto ton vody za minútu. Rozkazy pršali: "Zatvoriť medzikomorové uzávery! Uhasiť oheň pod kotlami v postihnutom úseku! Čerpacie mužstva na miesta! "Telegrafista Phillips striedal doteraz vžité volanie o pomoc CQD s novo zavedeným SOS. Mäsa ľadovca, tvrdá ako kameň, pretrhla trup Titanicu necelých päť metrov nad kýlom a potom prerezala oceľové pláty trupu. Neskôr sa ukázalo, že trhlina spôsobená zrážkou s ľadovcom nepresahovala ani štyri štvorcové metre. Tieto "necelé štyri metre" sa však rozložene ťahali po dĺžke lode, takže voda mohla prenikať do piatich jej oddelení. Titanic bol schopný plavby len pri zaplavení štyroch oddelení a nie piatich! Zaplavenie piateho oddelenia však spôsobilo, že voda vystúpené nad palubu E, kde končili vodotesné prepážky a začala sa prelievať do ďalších oddelení.
0.30 - Začína sa so spúšťaním prvých záchranných člnov. Prvý člny boli zaplnené menej ako z polovice, ľudia do nich nastupovali zdráhavo.
1.55 - Záchranný čln číslo 4, v ktorom sa nachádza celkom 32 ľudí, vrátane členov posádky, bol spustený na hladinu mora. Na ľavoboku Titaniku bolo dovolené do záchranných člnov nastúpiť len ženám a deťom, zatiaľ čo na pravoboku do nich mohli nastúpiť aj muži, ak sa tam nenachádzali ženy. Ako však minúty ubiehali, hroziace nebezpečenstvo začalo stále viac doliehať na cestujúcich aj na členov posádky. Pri okraji paluby, kde sa nachádzali záchranné člny, sa hromadilo stále viac ľudí, strkali sa, až bezmála vznikla panika.
2.00 - Predok Titaniku sa ponárala stále viac do vody. Záchranný čln číslo 4, posledný, ktorý odrazil od boku lode, bol asi tak na dĺžku lode od Titanicu, keď sa jeho osádke podarilo z mora vyloviť osem členov posádky.
2.05 - Nad vodou sa týčila zadok lode, všetky záchranné člny boli už spustené na hladinu a vyše 1 500 ľudí sa ešte nachádzalo na palube.
2.10 - Voda konala svoje. Zaplavila vodotesne uzavretá oddelenia, jedno po druhom, a jej váha nakoniec stiahla predok Titanicu pod hladinu. Ako minúty ubiehali, obrovská zadnú časť lode sa stále kolměji týčila k diamantovo čiernej oblohe. Elektrická energia, dodávaná dynamom, začala slabnúť, telegrafné signál sa začal zadrhávať a potom zmĺkol nadobro.
2.15 - Kríže Titaniku trčí viac a viac do výšky. Vo vnútri lode všetky veci a zariadenia, stolný súpravy, poháre, riad, všetko nepřichycené sa hrnulo k prove. Za ohlušujúceho hrmotu do seba a do stien narážali stoličky, postele, lampy, stoly a pohovky.
2.18 - Svetlá lámp, o ktorých napájanie elektrinou sa statočne a obetavo staral technický personál, zrazu očervenela, raz dvakrát blikla a potom zhasla, zanechajúc na pozadí tmavej noci krivku trupu Titanicu ešte čiernejšie. Prúdy vody stekali z troch veľkých lodných skrutiek, ktoré tak boli zbavené elementu, na ktorý si medzitým tak zvykli. Oblúk, ktorý zadok opísala, dosiahol svoj vrchol. Titanic stál takmer vertikálne desať ... dvadsať ... tridsať sekúnd.
2.20 - Predok bola pod vodou a zvyšok trupu lode začal prudko schádzať dolu do hlbiny, čo bolo sprevádzané obrovským rachotom a hrmotom. Komíny lodi sa pri dopade na hladinu odtrhávali a do vzduchu vyletovali mraky sadzí a pary. Titanic ešte nezmizol celý pod hladinou, keď sa jeho trup za obrovského hrmotu rozlomil v mieste tesne za tzv zadným expanzným spojom (medzi tretím a štvrtým komínom) a vetracou šachtou strojovne. Predná časť lode, predstavujúce tri jej pätiny, sa rýchlo posúval na dno oceánu. Zadná časť sa držala o pár sekúnd dlhšie, potom však stratila vztlak a tiež začala prudko klesať ku dnu. Kríže nabrala smer, ktorým ku dnu schádzala predok, a pritom sa otáčala v pomalých piruetách. Cestou do hĺbky 4 000 m sa trup rozlomil na dve veľké časti. Dvadsať záchranných člnov, jeden prevrátený, iné silne zaplavené vodou, plávali oceánom, ktorý pripomínal sklo. Nad hladinou sa spočiatku ozývalo spústy výkrikov, ako ľudia volali o pomoc. Zúfalé volanie však stále viac slablo, až potom zrazu už nebolo ničoho takého ... Nič, len "dvadsať člnov a tiché more" a ticho.
O dve hodiny neskôr dorazila na miesto katastrofy rádiom privolaná nákladnú loď Carpathia a potom aj ďalšie. Z rozptýlených člnov zachránili 711 osôb, teda jednu tretinu. Ostatných 1 489, vrátane 106 žien a 52 detí, našlo v ľadových vodách Atlantiku smrť. Roztrúsené mŕtvoly oblečené v plávacích vestách objavovali záchrannej lodi ešte po týždni.
Pre absolventov našich kurzov: zľava 10%.
Sledujte nás